Obľúbený panovník František Jozef I. sa narodil pred 190 rokmi

Preslávil sa nesmiernou pracovitosťou a zmyslom pre poriadok. Sám sa označoval za "posledného európskeho monarchu starej školy", ktorý nerád prijímal čokoľvek nové, ale napokon sa zmenám nebránil. Traduje sa historka, že aj na zvoniaci telefón, ktorý mu po dlhom presviedčaní umiestnili na pracovný stôl, zvykol kričať "Počkať!" a slúchadlo zdvíhal cisárov komorník.

František Jozef sa narodil vo Viedni na zámku Schönbrunn 18. augusta 1830 Františkovi Karlovi Habsburskému a Žofii Bavorskej. Ctižiadostivá matka, ktorá mala v rodine dominantnú úlohu a značný vplyv na politické dianie, ho od ranného detstva pripravovala na úlohu budúceho vládcu. Od malička bol vychovávaný vo vojenskej disciplíne, ktorá ho sprevádzala po celý život - obliekal sa takmer výlučne do uniformy.

Jeho vojenský vychovávateľ, plukovník von Hauslab sa držal zásady, že mladý František sa musí najskôr naučiť sám poslúchať, aby ho neskôr poslúchali iní. Už v 16-tich rokoch bol jeho denný program nalinajkovaný od šiestej hodiny rannej do deviatej hodiny večernej.

Zlom v živote Františka Jozefa nastal v revolučných rokoch 1848/1849. 2. decembra 1848 abdikoval jeho strýko, cisár Ferdinand a matka presvedčila manžela, aby sa zriekol následníctva trónu v prospech ich syna. Na trón nastúpil iba ako 18-ročný v Olomouci, kde našla cisárska rodina útočisko, pretože Viedeň zmietali revolučné udalosti. František Jozef I. vládol ako rakúsky cisár a uhorský a český kráľ, i keď korunovácia za českého kráľa sa nikdy nekonala.

Hneď na začiatku panovania sa mu v auguste 1849 podarilo s pomocou ruských vojsk poraziť Maďarov v bitke pri Világoši. Viedenský dvor využil víťazstvo na upevnenie si svojej moci a centralizáciu štátu. Toto obdobie je známe pod pojmom Bachov absolutizmus, podľa vtedajšieho rakúskeho ministra vnútra Alexadra von Bacha.

K zásadnej zmene situácie došlo ale v roku 1866 po prehratej vojne s Pruskom. Porážka v bitke pri Hradci Králové mala pre monarchiu vážne následky - vyostrila jej vnútornú krízu, maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vznikol dualistický štátny útvar Rakúsko - Uhorsko, čo znamenalo pre slovenský národ zintenzívnenie násilného pomaďarčovania. Vytvorenie duálneho štátu však monarchiu neposilnilo, skôr naopak, v podstate viedlo k jej zániku.

Postavenie Františka Jozefa I. na medzinárodnej scéne slablo. Jeho niekdajšia snaha o zviditeľnenie krajiny i seba samého upadala a postupne sa sťahoval do úzadia na medzinárodnej scéne i v domácej politike.

František Jozef I. oceňoval na Slovákoch ich lojálnosť i pracovitosť a často medzi nich zavítal. V Bratislave bol na jeho pamiatku postavený a 31. decembra 1890 za účasti cisára otvorený prvý pevný most cez Dunaj, ktorý niesol jeho meno – Most Františka Jozefa, neskorší Starý most.

V apríli 1854 sa oženil so svojou o sedem rokov mladšou sesternicou Alžbetou Bavorskou, známou ako Sissi, ktorá bola považovaná za najkrajšiu panovníčku svojej doby. Okrem, syna mali tri dcéry, ale manželstvo sa veľmi nevydarilo, spočiatku do neho veľmi zasahovala jeho matka, ktorá prevzala aj výchovu detí.

František Jozef I. zomrel 21. novembra 1916 vo veku 86 rokov na zámku Schönbrunn. Jeho smrť spôsobila šok, nielen u vojakov na fronte, ale aj medzi obyvateľmi krajiny. Všeobecne bol totiž tento panovník považovaný za veľmi obľúbeného.